Sebavedomie - must-have

V skratke o sebavedomí

Sebavedomie možno definovať ako vedomie o sebe samom – ide teda o spôsob, akým vnímame svoj charakter, vlastnosti či záľuby.

Tvorí základnú zložku našej osobnosti a má veľkú výpovednú hodnotu. Jeho základy sa budujú už v ranom veku života, najmä v období, keď si začíname uvedomovať seba samého (ide o tzv. obdobie vzdoru a najintenzívnejšie sa prejavuje v troch rokoch, keď dieťa demonštruje svoju samostatnosť, odmieta pomoc a so všetkým sa chce vysporiadať samé).

Rodina a naše blízke okolie má na naše sebavedomie veľký vplyv.
Sú kľúčovým faktorom pre rozvoj správneho vnímania seba samého. V rodine sa tvorí náš prvý sebaobraz cez interakciu s druhými.

Ešte predtým, ako ideme do škôlky, sa vieme predstaviť, dokážeme odpovedať na elementárne otázky týkajúce sa bydliska, obľúbenej farby, či hračky. Všetky tieto detaily v nás upevňujú spôsob, akým sa vnímame.

Harmonické prostredie je skvelým štartom do života pre každé dieťa. Nie každý má však to šťastie vyrastať v ňom. Dobrou správou je fakt, že so sebavedomím a sebahodnotou sa dá pracovať v akejkoľvek fáze života bez ohľadu na náročnosť okolností. A rovnako tak sa dá harmonické prostredie vytvoriť vlastným úsilím.

Je prirodzené, že veci sa menia

A inak to nie je ani so sebavedomím. Sebavedomie sa vyvíja spolu s nami.

Rastie spolu s našimi úspechmi, ale niekedy sa stane, že v určitom bode života stagnuje. Dôvodom môže byť diskomfort vo vlastnom tele, životná situácia alebo problémy v školskom, či pracovnom kolektíve.

Občas nám vlastný sebaobraz naštrbia dokonale upravené fotografie celebrít na sociálnych sieťach, posudky a úvahy o tom, kto je pekný a spĺňa očakávané štandardy vzhľadu, inými slovami kto spadá do spoločenských noriem a predstáv o kráse.

V takýchto prípadoch je potrebné rozlišovať medzi skutočnosťou a falšou, ktorá nám je cielene predkladaná. Ľudia, ktorí sa často skrývajú pod rúškom úprav majú veľakrát pocit menejcennosti, ktorý kompenzujú peknou prezentáciou navonok.
Vo všeobecnosti totiž platí nepísané pravidlo – tí, ktorí svoju tvár najviac zakrývajú alebo zlepšujú filtrami, sú v skutočnosti tí najmenej sebavedomí.

Koniec koncov, v bulvárnych článkoch je málokedy cieľom vykresliť známe osobnosti pravdivo, ide o snahu vyvolať čo najväčší údiv. Aj za cenu šírenia nepravdivých informácii alebo poloprávd.

Na sebavedomí treba pracovať, ale postupne

Nemusí ísť o náročnú fyzickú aktivitu, ktorá nás krátkodobo zaplaví endorfínmi a my sa na pár momentov budeme cítiť spokojne a sebavedomo. Dokonca nemusíme absolvovať ani drahý estetický zákrok v kresle plastického chirurga, ktorý nás spraví šťastnými a my v sebe objavíme kúsky strateného sebavedomia postaveného na vonkajšom vzhľade.

Sebavedomie v pravom slova zmysle odráža naše hodnoty, zásady, spôsob, akým sa pozeráme na seba a ako vnímame druhých.
Sebavedomý človek totiž nemá potrebu vyvyšovať sa nad ostatných, porovnávať sa v nezdravej miere alebo žiarliť na úspešnejších ľudí. Jeho sebahodnota nespočíva v naháňaní ideálnej postavy a večnom strese, že túto vidinu nikdy nedosiahne.

Z psychologického hľadiska je istá dávka porovnávania sa prospešná. Za normálnych okolností funguje ako motivácia, ktorá nám pomáha zlepšovať sa. Keď však presahuje medze, dochádza k nežiaducim efektom. Tých sa zbavuje ťažko a cestu späť k pozitívnemu vnímaniu seba samého si nemusí nájsť každý.

Ako sa cítiť spokojne v troch krokoch

Spokojní ľudia sú vždy sebavedomí. Ale platí to aj opačne? Sú sebavedomí ľudia vždy nutne spokojní?

1. Prijatie
Prvým krokom k sebavedomiu je prijatie seba samého so všetkým, čo k tomu patrí.

Z lásky a rešpektu k sebe samým by sme mali akceptovať naše silné aj slabé stránky, naše schopnosti a limity, ale predovšetkým to, čo nás tvorí tým, kým sme.
Každý má vlastný životný príbeh – každého životný príbeh má iný naratív a tempo.
Preto tak celkom nemá zmysel naháňať sa za idolmi, ktorých cestu detailne nepoznáme. Naším cieľom by nemalo byť úsilie stať sa kópiou niekoho, ku komu vzhliadame. Práve naopak, jeho skúsenosťami by sme sa mali inšpirovať.

2. Zlepšovanie sa v rámci vlastnej metráže
Celoživotným cieľom väčšiny z nás je byť každým dňom lepším človekom.

Skvelým prístupom je nastaviť si vlastné ciele, ktoré chceme dosiahnuť za určité časové obdobie a pracovať na nich. Najlepšie vieme svoje limity odhadnúť pozorným skúmaním a zlepšovať ich cielenými výzvami. Preto vždy, keď sa budeš cítiť nespokojne, skús prepojiť to, čo ťa baví s tým, čo ti prináša diskomfort. Najlepší pocit máme vždy po úspešnom dokončení výzvy, ktorú sme považovali za nezvládnuteľnú!

Napríklad, mojím veľkým hobby je počúvanie hudby a už dlho som chcela začať behať, ale zatiaľ som sa k tomu neodhodlala. Dnes je vonku pekne a nič mi nebráni v tom ísť do najbližšieho parku. Hoci sa mi nechce, zoberiem si mobil, zapnem na Spotify svoj obľúbený playlist a na polhodinu si idem dať do tela. Čas mi plynie veľmi rýchlo a po povinných 30 minútach pokračujem ešte štvrťhodinku! Domov prídem so širokým úsmevom na tvári, splneným počtom denných krokov a skvelým pocitom zo seba samej. Nakoniec som to predsa len zvládla! A zajtra má byť tiež pekné počasie, ktovie, čo budem robiť.

V tomto bode sa zameriavame na budovanie sebavedomia spájaním vecí, ktoré nám prinášajú potešenie s tými, ktoré nám sú nepohodlné. Naša sebahodnota je postavená na našich kvalitách, ale zároveň je podopretá výzvami, ktoré nám nie sú automaticky príjemné. Vďaka tomu dostávame okamžitý feedback v podobe dobrého pocitu zo seba samého, čo s pomocou disciplíny vedie k pevným základom sebadôvery.

3. Voľba okolia
Ako bolo spomenuté už vyššie, v detskom veku majú najväčší vplyv na naše vyvíjajúce sa sebavedomie rodičia. Neskôr sa v kolektívoch stretávame s rôznymi typmi ľudí, ktorí nás svojím spôsobom formujú. Tvoríme si vlastnú skupinu priateľov, s ktorými máme spoločné záľuby alebo pohľady na svet. Z času na čas sa dostaneme do konfliktu s kamarátom pre názorovú nezhodu alebo jednoducho neochotu prijať druhý pohľad na vec.

Okolie má na nás väčší vplyv ako si často myslíme. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité byť obozretný a dôkladne si vyberať ľudí okolo seba (pokiaľ je to samozrejme možné).

Ľudia, s ktorými trávime svoj voľný čas môžu byť motiváciou alebo inšpiráciou na nezaplatenie. Dokážu byť asertívni a, keď je to potrebné, aj konštruktívne kritickí. Stoja za nami a podporujú nás.
Človek ako tvor spoločenský je odsúdený na interakciu s druhými. Dajme si preto záležať na tom, koho si pustíme k telu.

Ako začať už teraz?

Všetko, čo vieme ovplyvniť, nám dáva priestor na zlepšenie.

To, čo nie je v našich silách zmeniť čaká na naše prijatie. Kľúčom k šťastnému životu totiž nie je nekonečná práca na sebe, ale obyčajná pokora prijať seba samého so všetkými silnými i slabými stránkami a správne rozlíšiť, ktoré z našich vlastností si zaslúžia zlepšenie. Pre dobro nás samých a z ohľaduplnosti voči okoliu, v ktorom sa pohybujeme.
Pre zachovanie duševnej rovnováhy je teda dobré spoznať predovšetkým seba samého.
Ak si myslíš, že máš v tejto oblasti rezervy, neboj sa zveriť svoj problém blízkemu človeku alebo koučovi, ktorý bude vedieť, ako postupovať. Neboj sa prekonať prekážky, ktoré ťa delia od naplnenia tvojho potenciálu!

Zostal nám ešte nejaký iný dôvod na to, aby sme neboli spokojní s tým, kým sme?

Miroslava Tomašovičová, Somteenager

Copywriter, E. Rovňaníková
Zdroj: Freepik, Hedepy

Přejít nahoru