Ešte pred preťažením…
Uponáhľanosť doby nám robí jasnú protislužbu.
Namiesto poobedňajšieho oddychu musíme plánovať stretnutia na nasledujúci deň. Čas, ktorý sme mohli stráviť nad knihou obetujeme radšej sociálnym sieťam a virtuálnemu svetu v nich.
Keď sa v nás ozve hladné svedomie, nakŕmime ho jedlom z donášky. Všetko máme ako na dlani – jednoduché, dostupné a rýchle.
Z času na čas sa v nás ozve nespokojné ja (a to napriek všetkej hojnosti, v ktorej žijeme).
Niekedy sa pripomína jemne, inokedy nám vie pokaziť celý deň. A my sme vtedy pohrúžení v sebe, nervózni, váhaví a ťažkopádni. Keď sa veci začínajú prejavovať podobnými príznakmi, je možné, že sa u nás rozvíja preťaženie – teda mentálna únava.
Vplýva na nás pri rozvoji takéhoto stavu okolitý svet a v akej miere máme veci v rukách my sami?
V hre sú totiž faktory, ktoré vieme ovplyvniť. Práve tie sú najväčšími hráčmi.
Chýba motivácia?
Každý z nás potrebuje hnací motor – niečo, čo ho nežie vpred. Niečo, čo funguje neochvejne a predstavuje stabilitu.
Môže sa však stať, že sa nám v istom bode zmenia plány, predstavy. Tento zlom príde takmer vždy, skôr či neskôr a je úplne prirodzený. Najlepším spôsobom, ako sa popasovať s touto skutočnosťou, je pravidelne pátrať po svojich motívoch.
Nájdi si čas pre seba. Napíš na papier veci, ktoré ti robia radosť. Zaznač si, aké sú tvoje aktuálne ciele, na čom chceš popracovať, čo chceš dosiahnuť a s čím momentálne bojuješ. Na svoje zápisky si vyhraď špeciálny zošit. Vždy, keď sa budeš cítiť stratený, skleslý alebo bez motivácie, sa k nim budeš môcť vrátiť.
Časom zistíš, že každým dňom sa postupuješ bližšie k vytúženým métam. Aj napriek všetkým nepodareným pokusom, zlým náladám a nedostatku chuti.
Nech už sú tvoje vízie akékoľvek, máš nárok meniť ich. Pokús sa trackovať si svoju cestu za cieľom a zmeny uvidíš vo veľkom. Verím, že nielen na papieri.
Vieš usmerňovať svoje emócie?
Potláčanie emócii je častým zdrojom stresu a nervozity.
Práve neochota no aj neschopnosť rozprávať o svojich pocitoch môže spôsobiť veľa škody. Najhoršie následky v nás však zanecháva každé dlhodobé potláčanie emócii a ich nesprávna ventilácia.
Pri reakcii na situáciu, v ktorej figuruje hnev, alebo zúrivosť, je dôležité správne usmerniť vzniknutú energiu. To, že v sebe úplne uzemníme alebo utlmíme prirodzené prežívanie reakciu len oddiali. Hnev nás doženie, otázkou je, s akou intenzitou.
Najlepšou možnou prevenciou pred záchvatmi zúrivosti, hnevu, ale aj plaču, či frustrácie je poznať spúšťače, teda činitele, ktoré vyvolali konkrétnu reakciu a reagovať až po upokojení sa. Kým sa do tohto bodu dostaneš, choď si napríklad zabehať. Vždy si všetko priznaj. Dovoľ telu prežívať emócie naplno, no nezabúdaj ich rozumne spracúvať.
Buď otvorený k sebe a ostatným, ušetríš si veľa nervov.
Pričastá zmena? Nie, prosím!
Nič nie je kratšie trvajúce ako počiatočný entuziazmus pri konaní novovysnívanej aktivity. Jeden plán za druhým, druhý za tretím. Ciele prestávajú byť cieľmi a menia sa na nekonečnú spleť mikroprojektov bez jasného konca.
Za pocitmi preťaženia môžu aj časté návaly motivácie a následne nevôľa dokončiť rozpracované.
Tip: Stanov si 3 oblasti, v ktorých sa budeš rozvíjať. Môže ísť o zlepšenie sa v športe, jazyku, grafike, čomkoľvek. V tejto fáze sa ničomu nekladú medze.
Zameraj sa na konkrétny cieľ, ktorý by mal spĺňať pomôcku SMART spomínanú v predošlom článku (odkaz: link na článok Disciplína).
Dôležitá pripomienka: Pokús sa dodržať svoje predsavzatia. Uvidíš, že drina, ktorú doň investuješ, sa ti mnohonásobne vráti späť!
Vytýč si časový úsek, nezabudni na čiastkové ciele a bez väčšieho otáľania sa pusti do plnenia výzvy.
Stres, ten pozitívny, aj negatívny
Hádam najčastejšia príčina preťaženia je stres. Stres z práce, školy, povinností. Väčšina ľudí považuje stres za bežnú súčasť každodenného fungovania, to však rozhodne nie je správne. Koniec koncov, táto skutočnosť len nastavuje zrkadlo súčasnému štandardu fungovania.
Stres môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Taktiež rozlišujeme pozitívny a negatívny stres – eustres a distres.
Oba sú ovplyvnené našimi životnými okolnosťami, stresormi – spúšťačmi stresovej reakcie, náladami, motiváciou a mnohými ďalšími faktormi.
Kým eustres dopomáha k dosahovaniu cieľov a teda jeho účinok je takpovediac blahodárny, distres ako predstaviteľ chronického a záťažového stresu môže mať fatálny dopad na naše mentálne a fyzické zdravie.
Hranica medzi pozitívnym a negatívnym stresom je veľmi tenká. Pre lepšie rozlišovanie nám (opäť) pomôžu emócie.
Nedostatok spánku? Už viac nie!
Je prirodzené a fyziologické, že plnenie spánkovej potreby je výsostne individuálne a závisí ako od veku, tak aj od životnej fázy. Súčasným problémom je jav FOMO (Fear of missing out, čiže strach z toho, že nám niečo dôležité unikne). I jemu, ťažko povedať, do akej miery, možno dávať za vinu nedostačujúci spánkový režim a naša snaha byť neustále k dispozícii a v strede diania.
Kvalitný spánok je základom pre lepší životný štýl, zdravšie fungovanie a životosprávu. S klesajúcim počtom hodín spánku klesá i ľudská schopnosť sústrediť sa, byť čulý a pohotový. Na druhej strane sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku (alebo rozvinutia) rôznych civilizačných ochorení ako sú infarkt myokardu, či depresia. Metabolizmus si nestíha vydýchnuť, je zaťažený a nedostatočne zregenerovaný.
Neplatí to tak vždy. Kvalitu spánku nemožno merať v hodinách. Tak, ako sme každý unikátny, aj v tejto oblasti sa líšime. Potreby jednotlivca nemôžeme generalizovať, teda zovšeobecňovať. Tvoj režim nemusí vyhovovať druhému človeku, naopak, jeho s veľkou pravdepodobnosťou nebude sedieť tebe.
Na stránke sleepopolis.com/calculators/sleep/ si môžeš vypočítať ideálny harmonogram spánku. Vyskúšaj si viaceré verzie, prebuď v sebe nadšenca pre lepší spánok a oddychuj rozumne.
Chýbajúci pohyb
Vedel si, že ak tvoj priemerný počet krokov prejdených za deň nepresahuje minimálnu hranicu 5000, tvoj životný štýl je považovaný za sedavý?
Nevieš, ako by si mohol pohyb zakomponovať do svojej bežnej dennej rutiny? Hýb sa všade a pri všetkom, využi každú príležitosť na prechádzku. Voľ si beh po schodoch namiesto použitia výťahu.
Ak máš pocit, že nemáš priestor viac sa hýbať, skús si preorganizovať aktivity, alebo sa jednoducho nauč lepšie plánovať.
Využi techniku Pomodoro – pomôcku, ktorá funguje na princípe časovača. Jej názov je odvodený od známej špagetovej omáčky Pomodoro. (Je dostupná aj vo fyzickom časovači v tvare paradajky. )
V súčasnosti nájdeš Pomodoro aj v online verziách – v Google vylepšeniach (Google extensions, pozn.autora), či na špecializovaných webstránkach. Táto metóda organizácie času bola vyvinutá koncom 80. rokov minulého storočia Talianom Francescom Cirrilom.
Jednoduchý princíp:
- Zvolenie ľubovoľnej aktivity, ktorú chceš plniť.
- Nastavenie časovača na 25 minút.
- Následné pracovanie na úlohe. V prípade, že stratíš koncentráciu kvôli nejakej myšlienke, zapíš si ju na papier a potom sa vráť späť k činnosti.
- Po zazvonení časovača si dopraj krátku, 5 minútovú, prestávku.
- Po štyroch pomodoro cykloch si daj dlhšiu pauzu (asi 15-30 minut) a následne pokračuj v procese.
Pravidelné krátke prestávky (3-5 minút) napomáhajú spracúvaniu nových vedomostí a zručností. Štyri pomodoro úseky tvoria jeden set. Odporúčam nahradiť pauzu na mobile krátkou rozcvičkou, ktorá povzbudí a zaručene dobre naladí.
Ak si sa našiel v niektorých bodoch, skús porozmýšľať nad zmenou. Nenechávaj nič na náhodu a rozhodne nič nepodceňuj! Ak si ale nevieš dať poradiť, nájdi si v svojom kalendári čas na kouča, ktorý ti svojimi znalosťami pomôže dostať veci pod kontrolu.
Miroslava Tomašovičová, kouč, kariérový poradca, mediátor
Pre Somteenager spracovala Eva Rovňaníková, copywriter
Zdroje: citaty.sk, sfg.sk, aktin.cz,
Foto: freepik.com, pinterest.com, Yuxuan Wu