Akú úlohu v našom živote zohráva motivácia?

Keď začíname projekt, vieme už dopredu s určitosťou povedať, že nás bude stáť nemalé úsilie a čas. Dokonca si možno budeme musieť niektoré veci aj odoprieť – napríklad spracované potraviny pri diéte, alebo intenzívny párty život v prípade, že chceme zlepšiť životný štýl.

Túžbu po radikálnej zmene v nás zvykne vyvolať spontánny nával motivácie, teda energie, ktorá nás ženie do určitých aktivít. Takáto náhla túžba však nepredstavuje stabilnú pôdu pre zmenu vychodených chodníčkov. A to najmä z dlhodobého hľadiska. (Vtedy prichádza na rad disciplína, tej sa však špeciálne povenujeme inokedy.)

Čo je motivácia a ako funguje?

Pôvod slova motivácia by sme našli v latinskom slove “moti”, teda pohyb.

Motiváciu považujeme za hnaciu silu človeka. Tá hýbe a nabáda k určitým úkonom, či zmenám vzorcov správania, no je krátkodobá. Môže nás nadchnúť pre nové veci, zážitky, skúsenosti, no bez vytrvalosti zostáva len túžbou.

V rámci terminológie ju vieme kategorizovať – je totiž prirodzené, že motivácia bude mať rôzne formy.

Vnútorná a vonkajšia motivácia

Vnútorná motivácia je taká, ktorá ide z hĺbky a, paradoxne, aj do hĺbky. Sústredí sa na to, či v konkrétnej veci vidíme zmysel, či nás baví a či nám prináša potešenie.

Vonkajšia je zameraná na status, alebo zabezpečenie – odpovedá na otázky finančného charakteru – napríklad či z konkrétneho hobby budeme mať peniaze a podobne.

Pre zotrvanie v určitej činnosti musíme byť vždy vnútorne presvedčení o tom, že robíme (pre nás) skutočne hodnotnú vec, teda že nás naozaj napĺňa. Zároveň by sa tu dala uplatniť aj Maslowova pyramída – hierarchia potrieb, ktorú sformuloval americký psychológ Abraham H. Maslow v roku 1943.

Vo viacerých štúdiách sa potvrdilo, že potreby ako tímová kooperácia, či pocit uznania u respondentov dominovali v rebríčku hodnôt na prvých miestach. Naopak, motívy ako peniaze, mali umiestnenie podstatne nižšie.

Maslowova pyramída potrieb hovorí o tom, že pre dosiahnutie potrieb ako sebarealizácia, či uznanie a úcta, musíme mať najprv naplnené základné fyziologické potreby (potreba spánku, jedla a pod.). Bez nich sa nevieme sústrediť na ďalšie, pre nás rovnako dôležité napĺňanie iných potrieb = základné potreby umožňujú rozvíjať ďalšie.

Pozitívna vs. negatívna motivácia

Pozitívnu motiváciu možno opísať ako honbu za pozitívnou odmenou. Aktivuje sa pri snahe o zisk. Hovoríme o nej v prípade peňazí, akademického titulu, hľadania životného partnera.
Negatívna je, na druhej strane, podmienená určitým stresorom – čiže činiteľom, ktorý nás negatívne ovplyvňuje. Môže ísť o strach z neúspechu, zlyhania, trestu.
Často sa s ňou stretávajú študenti, ktorí sa zúčastňujú vyučovania len z dôvodu splnenia povinnej školskej dochádzky.

Pozitívna nám umožňuje prežívať pozitívne emócie a napĺňa nás radosťou. Spája sa s pocitmi šťastia, spokojnosti a nadšenia.
Negatívna nás vopred varuje pred nežiadúcim koncom – napríklad keď potrebujeme byť úspešní v realizácií projektu, lebo nám šéf pohrozil prepustením.

Krátkodobá, či dlhodobá motivácia?

Keď chudnem a chcem vidieť čo najskôr radikálne výsledky, teda sa snažím rýchlo zbaviť tukovej hmoty, je veľká pravdepodobnosť, že sa nevyhnem takzvanému jojo efektu – kilá naberiem späť.
Motivácia je krátkodobá, ale mimoriadne intenzívna a preto sa nám podarí dosiahnuť cieľ za kratší čas. Akoby to, že sa neskôr vrátim na rovnakú váhu, nebolo až také dôležité – v danom momente je prioritné dosiahnuť vytúženú hmotnosť.

Ak sa na druhej strane pokúšam o zmenu životného štýlu – takúto métu je náročné dosiahnuť. Veľká časť snáh a pokusov zlyhá na tom, že vysnívaný stav je v nedohľadnej dobe. Ide o mesiace, niekedy až roky, ktoré predchádzajú zmene. To je tiež jeden z faktorov, ktoré snahu predurčujú k neúspechu, pokiaľ sa spoliehame len na čistú formu motivácie.

Aby sme predišli takémuto scenáru, odporúča sa stanoviť si krátkodobé ciele. V praxi tým vieme predísť vyhoreniu, alebo predčasnému ukončeniu snahy.
Sústredíme sa na čiastkové, menšie celky, ktoré vieme s ľahkosťou dokončiť, či splniť. Pravidelnosť a konzistentnosť tu tiež nájdu svoje uplatnenie.

Vytvor si systém, ktorý ti vyhovuje. Vytýč si vysnívaný cieľ a čiastkové ciele, ktorými sa k nemu budeš posúvať bližšie. Zapracuj konkrétne aktivity do svojho denného programu. Nemusíš sa však báť. Stačí začať menšími zmenami, napríklad ak chceš tráviť menej času na mobile, nesiahaj po ňom hneď po prebudení, ale až po úspešnom zvládnutí rannej rutiny.

V súvislosti s cieľmi sa často môžeme stretnúť aj s pojmom vizualizácia cieľa. Tu prichádza na scénu takzvaná Vision board.
Predstav si nástenku, ktorá sa sústredí na tvoje ciele do budúcna. 

Na ňu si nalepíš, napíšeš, vystavíš čokoľvek, čo k dosiahnutiu tvojho vysnívaného úspechu vedie – zhromaždi si fotografie, ktoré si spájaš s konkrétnym cieľom a pravidelne si upravuj to, na čo sa pozeráš. Takúto nástenku si môžeš vytvoriť na papier, alebo digitálne na Pintereste, alebo v Poznámkach. Vision board sa teší veľkej obľube u teenagerov a mladých dospelých v Amerike, či Veľkej Británii.

Paretovo pravidlo 80-20

Počul si už o ňom? Táto technika je pomenovaná po talianskom ekonómovi Vilfredovi Paretovi žijúcom na prelome 19. a 20. storočia. Pravidlo hovorí o tom, že 20% správnych vkladov (vstupov) a investovaných aktivít prinesie 80% výsledkov (výstupov). V prenesenom význame to tiež znamená, že behom dňa nemusíš byť stále motivovaný na 100%. Teda, že ak si napríklad motivovaný na 80%, no každý deň a nemáš medzi lepšími a horšími fázami dlhšiu časovú prestávku (napríklad tri a viac dní), tvoj výkon je optimálnejší.

Nejde o pomer (80/20), podstatné je vždy vynaložiť snahu a byť konzistentný.

Paretovo pravidlo v praxi

  • rýchlejšie učenie – za menšinu času sa vieš naučiť väčšinu vecí
  • komunikácia – denne využívame asi 700 slov, je veľmi pravdepodobné, že celú slovnú zásobu (30-50 000) slov vôbec nevyužiješ
  • cudzie jazyky – na plynulé rozprávanie v mnohých oblastiach ti pohodlne stačí vedieť niekoľko stoviek slov, treba sa však sústrediť na rozvoj konverzačných schopností

Toto všetko však neznamená, že sa nepotrebujeme do ničoho pustiť s odhodlaním a na 100%. Sú však oblasti, ktorým sa nepotrebujeme plnohodnotne venovať, teda nám stačí investovať len istú časť energie.

Vyhodnoť si, ktoré veci pre teba majú význam. Do tých sa púšťaj naplno a s náležitým entuziazmom. Zbieraj a uchovávaj si informácie, ktoré pre teba majú hodnotu. Investuj čas do ľudí a vecí, ktoré sú pre teba obohatením. Nespoliehaj sa na to, že minimum snahy ti prinesie maximum dobrých výsledkov vo veciach, na ktorých ti záleží.

Niektorí sa spoliehajú len na motiváciu. Tá však nemá veľa spoločného s finálnym úspechom. Spríjemňuje cestu, no s behom na dlhé trate sa lepšie popasujeme s pomocou disciplíny. 

Čakať vždy na dávku energie, ktorá býva taká nárazová a spontánna, nie je práve najlepšie. Omnoho dôležitejšie je zužitkovať ju produktívne hneď, keď sa objaví. A to chce cvik a aj trpezlivosť. 

Máš odvahu pustiť sa do toho?

Kouč Ťa vie na Tvojej ceste podporiť.  Spolu objavíte tvoju motiváciu, bude sa pýtať so záujmom, na čom tebe záleží a podporí ťa v tvojich plánoch a prevedie ťa aj cez tieto techniky. Vyskúšaj si koučing na vlastnej koži a poď do toho. 

Miroslava Tomašovičová, kouč, kariérový poradca, mediátor

Copywriter, E. Rovňaníková
Zdroje: citaty.sk, sfg.sk, aktin.cz,
Foto: freepik.com

Přejít nahoru